Boh dneška

megatonKeď som pár rokov do zadu hral Fallout 3 neuvedomoval som si aká zaujímavá paralela tu s našim svetom bola načrtnutá.

Jedno z prvých miest ktoré hráč tejto hry spoznal bolo mesto Megaton. Mesto bolo / je (záleží od hráčovho postoja) špecifické tým, že sa nachádzalo v kráteri a v jeho strede bola zarytá bacuľatá, nevybuchnutá atómová bomba. Táto bomba má svojich veriacich, ktorý ju opatrujú, uctievajú a modlia sa k nej.

Aj dnes tak ako v tejto virtuálnej postapokalyptickej krajine je skutočným bohom atómová bomba. Po druhej svetovej vojne zmizli konflikty väčšieho rozsahu nie kvôli tomu, že ľudstvo ustanovilo organizáciu Spojené národy ako dozor nad sebou samím. No preto, že všetci dôležití hráči vlastnia arzenál s ktorým by v momente premenili svet na niečo, čo dnes zatiaľ predstavuje len virtuálna realita. A každý z nich si to uvedomuje. Aj pre psychopata je najväčšou hodnotou jeho vlastný život a život jeho rodiny.

A tak je dnešným skutočným bohom iný boh ako bol ten stredoveký, ktorý svojou pomyselnou, neviditeľnou prítomnosťou a svojim zástupcom na pápežskom stolci riadil chod sveta. Dnešný boh, v podobe strachu z nepekného zajtrajška, je schovaný niekde hlboko vzadu v mysli každého človeka. Na rozdiel od toho stredovekého je tento hmatateľný. Obaja sú na nebesiach. No len jeden z nich v bombardéroch.

Pane velvyslanče s lidmi z podrobené krajiny se přece nediskutuje!

velvy 1PR stunt amerického veľvyslanectva v Česku v podobe chatu na facebooku s ich hlavou pravdepodobne nevyšiel podľa predstáv. (aj keď je možné, že im nešlo o neformálny pokec a zblíženie s ľuďmi, ale najmä o analýzu nálad obyvateľstva)

Ku cti pánovi veľvyslancovi SŠA slúži, že sa snažil odpovedať aj na otázky, ktoré by naša slovenská odnož pravdoláskarov mazala bez milosti.

Tento post sem dávam pre prípad, že by ich napadlo predsa len sa uchýliť k osvedčeným metódam a nevyhovujúce zmazať.

vel2vel3vel4vel5
veve

vel7

Old_Busch_Destroyed

Štadión Debaľcevo

Barcelona útočí, pri lopte je Messi. Loptu si prehadzuje na pravú nohu a
nahráva Dmitrimu, Dmitri spracováva. Na ľavé plece si pokladá ručnú
protitankovú zbraň RPG-7. V diaľke sa približne 15 kilometrovou rýchlosťou
blíži na pozície blokpostu obrnené vozidlo pechoty, Dmitri mačká spúšť,
raketa opúšťa hlaveň. V momente ako trafia cieľ sa mení na guľaté čudo a
napína bránku.

Je rok 2015, podobne ako je možné na internete sledovať
futbalový zápas na niekorom z mnohých legálnych i nelegálnych strímov, je
možné sledovať aj vojnu, na živo.
Vojnu so všetkým čo k tomu patrí, s krikom, plačom, výbuchmi, výstrelmi,
krvou aj smrťou.

Na webovej stránke militarymaps dnes pozeráme na výkon
Novoruských povstaleckých síl podobne, ako niekto na výkon svojho obľúbeného
športovca. Novoruskými oddielmi uzatvárajúci sa kotol Debaľceva s päť až
osem tisíc ukrajinskými vojakmi sledujeme ako derby Spartaka so Slovanom.

Túto hru na oboch stranách komentujú zdatní redaktori vo forme facebookových stránok vytvorených špeciálne pre tento účel. Podľa svojho vnútorného presvedčenia si môžme pohodlne vybrať pieseň ktorej strany je nám milšia.

Nechýba choreo vo forme videí z frontu.

Aj taká je dnešná informačná doba.

radical-and-moderate-syrian-rebels-middle-east-monitor

Koho to bude armáda spojených štátov vlastne cvičiť na boj v Sýrii?

Pravdepodobne ste cez víkend v našom hlavnou mediálnom prúde zachytili informáciu, že armáda spojených štátov amerických posiela prvú skupinu vojakov na blízky východ ktorých hlavnou náplňou práce bude výcvik “umiernených” sýrskych rebelov ktorí sami seba nazývajú FSA.
Títo majú byť tým povästným jazýčkom na váhe vo vojne v Sýrii kde na jednej strane zastavia svojho neposlušnejšieho brata ISIS (stále som nepochopil rozdiel medzi nimi, veď ešte minulý rok boli jedno), svoju len nedávno američanmi objavenú sestričku Al-Nusra (do novembra bola nimi aktívne podporovaná) a tiež a to najmä ten krvilačný, nelegitímny , zubami a nechtami držiaci sa Assadov režim .
Poďme si spolu pripomenúť kto túto revolučnú silu, ktorá sa zaslúžila o podporu od svetového policajta, predstavuje.
Ja osobne rozdieľ medzi FSA a ISIS nevidím. A čo Vy?
Videá nie sú vhodné pre osoby mľadšie ako 18 rokov.

Kurdistan

Pštrosí postoj kurdov žnie svoju úrodu

Od začiatku občianskej vojny v Sýrii kurdi zastávali veľmi vypočítavý neutrálny postoj.

Okrem občasných treníc často veľmi lokálnych rozmerov sa ich vojna až do nástupu ISIS skutočne ani netýkala. Do potíčiek s opozíciou sa púšťali len minimálne a zväčša len strážili pozície na ktorých ich vojna zastihla. (na nimi kontrolovanými územiami “pošlo” od začiatku vojny len do 500 bojovníkov FSA) Do narukovania k regulérnej Sýrskej armáde sa nehrnuli, pred problémom si zakrývali oči a tvárili sa, že sa ich to netýka. Zaťial, len z povzďaleč pozorovali ako sa ich rodná krajina pomaly rozpadá živiac myšlienku na niečo nové. Namiesto pomoci sa rozhodli, že toto je ten pravý čas na vydobytie si väčších autonómnych práv prípadne až samostatnosti a v lete 2012 začali svoju malú sebeckú revolúciu za kurdistán. Zabrali okolo 350 miest kde nastolili svoj režim. Sýrsky režim na to reagoval len minimálne, zrážky medzi týmito dvomi silami sa až na výnimky prakticky nevyskytli. Ak by sa v tejto dobe skôr vydali cestou pomoci sýrskemu režimu, dnes by problém menom ISIS nemusel existovať v takých rozmeroch v akých je.

Kurdská pažravosť a vypočítavosť môže za to, že život viac ako 15% obyvateľov Sýrie dnes kontroluje Islamský štát a religózna demencia. Bolo by dobré keby aj média dnes nevykreslovali kurdov ako hrdinských bojovníkov brániacich svoju krajinu, ale ako zradcov doplácajúcich na vlastnú špinavú vypočítavosť.

Dárius

pozri tiež

http://lb.boell.org/en/2014/03/03/kurds-and-syrian-revolution-statehood-participation

http://www.theguardian.com/commentisfree/2012/apr/26/syrias-kurds-part-of-revolution

http://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_Kurdistan_campaign_(2012%E2%80%93present)

http://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_Civil_War

http://en.wikipedia.org/wiki/Cities_and_towns_during_the_Syrian_Civil_War

uncle-sam-suicide

Sú Spojené štáty a Európa skutočne partnermi?

Snažia sa spojené štáty položiť Európu na kolená?
Pozornejší človek môže minimálne niekedy od počiatku roku 2011 nadobudnúť podobný dojem.
Spojené štáty vtedy spolu s niekoľkými “handrovími” politikmi doslova rozbili stabilný a prosperujúci režim v Líbyi už tradične (viď Irak 2003, Afghanistan 2001) kvôli polovičatým, vymysleným obvineniam a bez skutočného Casus Belli a vytvorili tam “farmu“ na rôzne extremistické, islamistické živly, ktoré dnes z obľubou vyvážajú do celého okolia.
Podobnú situáciu sa snažili nastoliť vytvorením falošnej opozície v Sýrii. Čiastočne sa im to podarilo. Z chaosu tam zo spleti rôznych extremistických skupín (z ktorých jedna bojujúca bok po boku s FSA, ktorú donedávna SME velebilo do neba za ich hrdinské činy proti diktárorovi Assadovi je priamo napojená na Al kajdu a nehanbí sa za to) vznikol Islamský štát Irak a Levant (ISIS) z čoho dnes už úspešne čerpá “výhody“ aj susedný Irák.
Kvoli týmto udalostiam sa dnes stretávame s výrazne narastajúcim počtom úspešných a najmä u tých afrických i neúspešných imigrantov do Európy, ktorý by v prípade funkčnej Líbye nad takýmto riešením ani neuvažovali.
Ak ktomu pripočítame udalosti dnešných dní, kedy moc v susednej krajine získal západom podporovaný defacto pokračovateľ myšlienky Hitlerovho Nemecka, ktorý nemá problém bombardovať svoje vlastné obyvateľstvo letectvom (mimochodom dôvod prečo bola nad Líbyou ustanovená bezletová zóna), gradmi a šakovakými inými výmyslami z čias Sovietskeho Zväzu.
Popri tom náhodne na Ukrajine spadlo lietadlo jednej nešťastnej malajzijskej spoločnosti so západoeurópanmi na palube, ktoré nevedno kto zostrelil napriek tomu, že dnes máme rok 2014 a do tejto oblasti je nasmerovaných hádam 5 satelitov.
A handráci sa miesto toho aby riešili ako to vyšetriť a zabezpečiť mier v nimi destabilizovanej krajine vymýšlajú, kto predstaví kreatívnejšie sankcie proti Rusku pretože aj napriek tomu, že jedine čo sa Rusom zatiaľ dokázalo je skutočnosť, že sú fakt Rusi.
Z týchto sankciií to aj tak bude práve pracujúci človek zo západnej Európy, ktorý padne na kolená. (v prípade tej východnej skôr na riť)
Po zohľadnení týchto súvislostí nám musí zákonite pripadať, že SŠA v žiadnom prípade nemôžu byť považované za strategického partnera Európy, ale sa skôr to vyzerá, že sa postupnými krokmi stávajú jej (zaťial ešte pre mnohých skrytým) úhlavným nepriateľom.

Dárius